Fibrilácia predsiení

Srdce je obdivuhodne skoordinovaný systém svalov a elektrických impulzov. Má štyri komory. Dve horné sú predsiene. Do pravej predsiene prúdi krv z celého tela. Do ľavej predsiene prichádza krv z pľúc. Komory sú hlavnými pumpami srdca. Nachádzajú sa pod predsieňami. Pravá komora vytláča krv do pľúc, kde sa okysličí. Ľavá komorová pumpa vytlačí okysličenú krv do celého tela.

Fibrilácia presiení srdce

 Obrázok 1. Prierez srdcom

Rytmus srdca udáva sínusový uzol (tzv. sinoatriálny uzol), ktorý tvorí súbor špeciálnych srdcových buniek v pravej predsieni. Za bežných okolností sínusový uzol spúšťa elektrické impulzy, ktoré sa pravidelne šíria do srdcového svalu a spôsobujú normálnu činnosť srdca ako pumpy. Každý srdcový impulz sa za normálnych okolností šíri najprv cez predsieň, najprv spôsobí stiahnutie (kontrakciu) predsiení, čo napomáha vytlačeniu krvi do komôr. Ďalší elektrický impulz sa šíri osobitnou dráhou do komôr, v ktorých vyvolá ich kontrakciu. Keď sa pravá komora stiahne, vypudí krv do pľúc. Keď sa stiahne ľavá komora, vytlačí krv do ostatných častí celého tela. Takto komory pri každom sťahu rytmicky pumpujú krv do celého tela. Elektrické impulzy zabezpečujú, že srdce môže fungovať každý deň, po celú noc, po celý váš život. Srdce zvyčajne pracuje v pokoji rýchlosťou okolo 60 - 80 krát za minútu, ale pri námahe môže pracovať aj podstatne rýchlejšie.

Niekedy však elektrické impulzy srdca celkom stratia svoj pravidelný rytmus. Najčastejšou formou takejto arytmie najmä vo veku nad 60 rokov je tzv. predsieňová fibrilácia, pri ktorej sínusový uzol nevyšle po dlhší čas žiaden elektrický impulz. Vznikajú tzv. chaotické elektrické impulzy, ktoré často prichádzajú priamo zo samotných predsiení. Pri takomto stave predsiene pracujú mimoriadne rýchlo (vyše 300 úderov za minútu) a nepravidelne. Tieto rýchle impulzy sa osobitnými dráhami dostávajú do komôr, avšak pri vstupe do komôr mnohé z nich našťastie zablokuje predsieňovokomorový uzol (AV uzol), takže výsledná frekvencia komôr nie je taká vysoká ako je to v predsieňach. Napriek tomu frekvencia komôr môže byť relatívne rýchla a je najmä nepravidelná.

Fibrilácia predsiení - graf

Obrázok 2: EKG záznam arytmie

Prejavy predsieňovej fibrilácie

Počas predsieňovej fibrilácie predsiene bijú príliš rýchlo a neúčinne (bez efektívnej kontrakcie), takže krv v tejto časti srdca prúdi pomalšie a má tendenciu zrážať sa. Ak sa krvná zrazenina z predsiene odtrhne, putuje do krvného riečiska, z ktorého sa môže dostať buď do mozgu - vzniká mozgová porážka rôznej intenzity v závislosti od veľkosti krvnej zrazeniny alebo napr. do ruky alebo nohy (končatiny ostanú biele, studené, bez krvi, nutné odstrániť operačne), kde je prognóza pacienta podstatne lepšia. Riziko takýchto komplikácií stúpa významne s vekom.

U mnohých ľudí je žiaľ prvým príznakom mozgová porážka. Títo predsieňovú fibriláciu vôbec nevnímajú. Iní zaznamenajú nepravidelnosť okamžite. Väčšinou sa prejavuje nepríjemným búšením srdca, zvýšenou únavnosťou, nepravidelným srdcovým rytmom, alebo akoby „poskakovaním“ srdca v hrudi. Niektorí ľudia môžu mať aj závraty, bolesti v hrudníku alebo dýchavicu, najmä, ak je frekvencia komôr veľmi rýchla.

Predsieňová fibrilácia samotná neohrozuje život, môže však viesť k mimoriadne nebezpečnému vzniku krvnej zrazeniny v dutine ľavej predsiene, najmä v jej ušku, (pozrite si video), ktorá môže spôsobiť mozgovú porážku. Riziko mozgovej porážky u ľudí s predsieňovou fibriláciou je tri až štyrikrát vyššie ako u bežnej populácie. 

Video: Krvná zrazenina v ušku ľavej predsiene srdca

 Ak sa predsieňová fibrilácia nelieči a komory dlhodobo pracujú príliš rýchlym tempom, srdce zapojí tzv. adaptačné mechanizmy (snaží sa vyrovnať s nepriaznivými podmienkami) - začne sa zväčšovať, znižuje sa jeho schopnosť pracovať a ak tento stav pretrváva príliš dlho, môže dôjsť aj k zlyhaniu srdca - tento stav je sprevádzaný najmä výrazne skráteným dychom, pocitom celkovej vyčerpanosti, neschopnosti aj malej fyzickej záťaže, opúchaním nôh a chodidiel. Býva častým dôvodom na hospitalizáciu pacienta.

Predsieňová fibrilácia často vzniká u starších osôb (nad 65 rokov), u ľudí s vysokým krvným tlakom, s koronárnou chorobou srdca (napr. po infarkte myokardu), u ľudí s poškodením srdcových chlopní (napr. po prekonaní zápalu srdcového svalu - myokarditída), osrdcovníka (perikarditída), alebo po prekonaní reumatickej horúčky v mladosti . Niekedy sa spája s vrodenými srdcovými chybami alebo so zvýšenou činnosťou štítnej žľazy. Môže vzniknúť aj u ľudí s akútnym, alebo chronickým ochorením pľúc. Cukrovka, nadmerná konzumácia alkoholu a užívanie povzbudzujúcich liekov sú ďalšími faktormi, ktoré vyvolávajú hrozbu predsieňovej fibrilácie.