|
|
|
 ZDRAVÝ POHYB
Pravidelná fyzická aktivita je užitočná pre srdce aj myseľ človeka, pretože
- znižuje pravdepodobnosť výskytu srdcových ochorení a mozgovej porážky .
- zlepšuje cirkuláciu krvi telom (cez pľúca, srdce a ďalšie orgány a svaly tak pracujú lepšie)
- zlepšuje schopnosť organizmu využívať kyslík a poskytuje energiu pre aktívny spôsob života
- pomáha znižovať tlak krvi
- pomáha zvládať stres a napätie, umožní vám oddychovať a prospieva spánku
- spolu s vhodnou diétou pomáha kontrolovať telesnú hmotnosť
- prispieva k celkovej kvalite života
Hlavný americký lekársky časopis o fyzickej aktivite a zdraví píše:
„Fyzická
aktivita pomáha pri prevencii a liečbe srdcových ochorení, porážky,
diabetu, obezity a osteoporózy. Pomáha udržať pod kontrolou ďalšie
dôležité rizikové faktory srdcových ochorení – najmä vysoký tlak krvi
a vysokú hladinu cholesterolu. Aktívni ľudia sa skôr a ľahšie odučia
fajčiť, ako tí, ktorí sú neaktívni. Fyzická aktivita je dôležitý faktor
komplexného programu kardiovaskulárneho zdravia.“
Výber cvičenia Niektoré
druhy cvičení sú zvlášť vhodné na predchádzanie kardiovaskulárnym
ochoreniam, pretože výrazne zvyšujú krvný obeh do svalov namáhaných po
dlhší čas. Tieto cvičenia sú známe aj ako vytrvalostné aktivity. Keď sú
vaše pľúca a srdce v dobrej kondícii, môžete cvičiť aj intenzívnejšie
a dlhší čas bez toho, aby ste pociťovali nadmernú únavu. Ste schopný
znášať náhle fyzické alebo psychické požiadavky bez väčších problémov a
s menšou námahou.
Pre väčšinu zdravých ľudí sa odporúčajú
aktivity ako rýchla chôdza, turistika, džoging, bicyklovanie, plávanie,
korčuľovanie na kolieskových korčuliach, skákanie so švihadlom a ďalšie
športové aktivity a hry. Snažte sa venovať sa nejakej fyzickej aktivite
aspoň 30 minút denne po väčšinu dní v týždni. Na budovanie celkovej
kondície je potrebné venovať sa rôznorodým aktivitám posilňujúcim
svaly, ale aj takým, ktoré im dodávajú pružnosť.
Lekárske
štúdie dokazujú, že aj mierne aktivity, ktorým sa venujete denne,
môžu mať dlhotrvajúci blahodarný účinok. Príkladom takejto činnosti je
pohodlná chôdza, púráca v záhrade či na poli, tanec a domáce cvičenia.
Dokonca aj častejšia chôdza do schodov, alebo zaparkovanie auta ďalej
od domu pomôžu zvýšiť vašu aktivitu. Ak nepraktizujete žiadnu
intenzívnu aktivitu, skúste sa denne venovať aspoň 30 minút niektorej
zo spomínaných miernych aktivít. Ak vám tridsaťminútový blok
nevyhovuje, skúste im venovať každý deň dvakrát po pätnásť minút, alebo
trikrát po desať minút. Postupne prejdite k namáhavejším aktivitám
trvajúcim spolu aspoň pol hodinu alebo dlhšie po väčšinu dní v
týždni.
Údaje v tabuľke znázorňujú množstvo kalórií
spálených pri danom druhu aktivity človekom s telesnou hmotnosťou 50,
75 a 100 kilogramov. | Typ aktivity | 50 kg
| 75
kg
| 100 kg | | bicyklovanie: 10 km/hod. | 160 | 240 | 312
| | bicyklovanie: 20
km/hod. | 270 | 410 | 534 | | džoging: 10 km/hod. | 610 | 920 | 1 230 | | skákanie so švihadlom | 500 | 750 | 1 000 | | beh na
mieste | 440 | 660 | 962 | | beh: 15 km/hod. | 850 | 1 280 | 1 664 | | plávanie: 20 m/
min. | 185 | 275
| 358 | | plávanie: 40 m/ min. | 325 | 500 | 650 | | tenis
(single) | 265 | 400 | 535 | | chôdza: 3 km/ hod. | 160 | 240
| 312 | | chôdza: 5 km/
hod. | 210 | 320 | 416 | | chôdza: 7 km/ hod. | 295 | 440 | 57 |
Pravidelné cvičenie Ak
ste sa predtým nevenovali žiadnej športovej aktivite, začínajte pomaly.
Po období menšej záťaže postupne zvyšujte intenzitu alebo dĺžku vašich
cvičení. Športovú činnosť by ste mali začínať zahriatím organizmu, čo
vám zrýchli dych, cirkuláciu krvi a zvýši telesnú teplotu. Zahriatie
zníži riziko, že sa počas väčšiny namáhavých cvičení zraníte.
Rozohriatie organizmu by malo trvať 3 - 5 minút, ale možno i dlhšie.
Doplňte ho ľahkým naťahovaním (strečingom).
Kondičná fáza
cvičenia je fáza, pri ktorej sa posilňuje vaša kardiovaskulárna
odolnosť. Cvičte s primeranou intenzitou. Nenúťte sa cvičiť do
vyčerpania. Ak ste predtým boli chorý, alebo ste unavený, necvičte
príliš ťažko a dlho. Pravidelná fyzická aktivita vám umožní postupne
zvyšovať intenzitu aj trvanie fyzickej záťaže bez toho, aby ste sa
úplne vyčerpali. Kondičnej fáze cvičenia venujte najmenej 30 minút z
vášho denného cvičebného režimu, ktorý by ste mali praktizovať takmer
každý deň v týždni. Užívajte si pohyb a vnímajte ho ako zábavu.
Počas
kondičnej fázy budete dýchať rýchlejšie a hlbšie. Aj srdce vám bude
prudšie biť. To je signál na to, že váš organizmus je na cvičenie
nastavený. Ale necvičte až do bodu, kedy by ste mohli dokonca až
strácať dych. Počas kondičného cvičenia by ste mali byť schopní viesť
rozhovor a po cvičení by ste sa mali dostať v priebehu najviac 5 minút
do normálneho stavu. Nie je dobré cvičiť tak intenzívne, že sa budete
po zvyšok dňa cítiť úplne vyčerpaný. Po cvičení sa na niekoľko minút
spomaľte, upokojte. Nech sa vaše telo nastaví na nižšiu fyzickú záťaž.
Neostaňte stáť, ani si nelíhajte hneď po cvičení. Radšej sa niekoľko
minút prechádzajte. Vyhraďte si čas na natiahnutie každého svalu, ktorý
ste namáhali, alebo v ktorom pociťujete sťah alebo napätie.
Navštívte
lekára, ak máte pri cvičení problémy s dýchaním, ak pociťujete bolesť
či tlak v hrudníku, krku, ramenách alebo v iných častiach tela.
Nečakajte, kým sa dostaví prudká bolesť a dajte si skontrolovať srdcovú
činnosť.
Keď ste už začali pravidelne cvičiť, neprestaňte!
Osvojte si fyzické aktivity ako životný návyk. Ak prestanete s
cvičením, veľmi rýchlo prídete o jeho blahodarné účinky. Dobrý stav
kardiovaskulárnej kondície je nepretržitý proces.
|
|
|
|
|
|
Aktuality |
|
12. marec 2013
Tlačová konferencia, 
V súvislosti so spustením projektu Dni srdca v rámci kampane MOST sa dnes v Dome novinárov uskutočnila tlačová konferencia
|
viac
|
|
TV spot MOST 2012
|
|
6. september 2012
 Tlačová konferencia MOST 2012
|
|
viac
|
|
|
|
Zdravé jedlo |
|
Ryža so šafranom
Pre šesť osôb
500 g ryže
160 g mozzarelly nakrájanej na malé kocky
šafran
1 cibuľa
1 l zeleninového vývaru
1 dcl bieleho vína
|
|
viac
|
|
|
|
